Za srdcom planiny.
V časopise Krásy Slovenska č.5-6 odznelo niekoľko pútavých článkov s tematikou Muránskej planiny, osobitne Do srdca planiny.
Nás to inšpirovalo a vybrali sme sa skutočne za srdcom planiny-je síce sintrové, ale stále je na svojom mieste a za tie roky nestratilo nič zo svojej pútavosti. Je pekný slnečný deň, obloha vymetená ako z rozprávky, tak sa vydávame v ústrety očakávaniu. Prístupovú cestu vrátane foto neuvádzame, je mimo turisticky značených ciest, ďaleko od civilizácie, skryté v jaskyni a hodne vysoko pod stropom. Cestu nám znepríjemňuje predvlaňajšia kalamita, napredujeme pomaly ale isto. O 10,00 hod stojíme pred portálom vstupu do jaskyne-očami sa navzájom ujisťujeme, že sme na správnom mieste. Po chvílke vchádzame do útrob jaskyne a srdce planiny je tam, kde sme ho nechali pri poslednom výstupe, ubehlo dlhých 5 rokov. Je tu pomerne vlhko a chladno, rýchlo dokumentujeme a vraciame sa späť- volíme tú istú cestu, slnko je už vysoko na svojej nebeskej púti, o to mocnejšie sa opiera do nás, vydýchneme si, až keď sme von z doliny-nestretli sme nikoho, vrátane želaného medveďa, aj keď nachádzame stopy po jeho prítomnosti, na šťastie pre nás v minulom čase.
Naposledy zakývame a dávame hold doline, ktorá statočne skrýva srdce planiny. Nech mi jaskyniari prepáčia, kto pozná nech mlčí a kto je zvedavý, nech sa učí.